Ako hormóny ovplyvňujú stav našej pokožky?

Hormóny hrajú kľúčovú úlohu v regulácii kvality pokožky. Ich hladiny a rovnováha ovplyvňujú rôzne aspekty pokožky, vrátane jej hydratácie, elasticity, produkcie mazu a regenerácie buniek. Správna hormonálna rovnováha je teda kľúčová pre zdravú a žiarivú pokožku. Nerovnováha môže spôsobiť rôzne problémy, preto je dôležité monitorovať hormonálne zmeny, najmä počas životných období, ako sú puberta, tehotenstvo a menopauza. Tu sú niektoré hlavné hormóny, ktoré ovplyvňujú pokožku:

1. Estrogény

Estrogén je skupina hormónov, ktoré sú primárne zodpovedné za vývoj a reguláciu ženských pohlavných charakteristík a reprodukčných funkcií. Najznámejšie typy estrogénu sú:

• Estradiol (najaktívnejší a najdôležitejší u žien v reprodukčnom veku),
• Estrón (dominantný po menopauze),
• Estriol (významný počas tehotenstva).

• Pozitívny vplyv: Estrogény podporujú tvorbu kolagénu, čo zlepšuje elasticitu a pevnosť pokožky. Pomáhajú tiež udržiavať hydratáciu a znižovať výskyt vrások. Estrogén podporuje produkciu kyseliny hyalurónovej a prirodzených hydratačných faktorov, ktoré zadržiavajú vodu v pokožke. Vďaka tomu je pleť jemná a hydratovaná. Estrogén rozširuje cievy a zlepšuje prekrvenie pokožky, čo jej dodáva zdravý a žiarivý vzhľad.
• Zmeny počas menopauzy: Pokles estrogénov vedie k rednutiu pokožky, suchosti a zvýšeniu tvorby vrások. Preto sa často pri starostlivosti o pleť po menopauze odporúčajú produkty podporujúce tvorbu kolagénu a hydratáciu.

2. Progesterón

Progesterón je prirodzený hormón, ktorý patrí do skupiny steroidných hormónov nazývaných progestagény. Hrá kľúčovú úlohu v regulácii ženského menštruačného cyklu, tehotenstva a vývoji embrya. Tvorí sa primárne v vaječníkoch (v žltom teliesku po ovulácii) a v menšej miere aj v nadobličkách. Počas tehotenstva ho produkuje aj placenta.

Funkcie progesterónu:

1. Príprava maternice: Po ovulácii zvyšuje hrúbku sliznice maternice (endometria), aby sa vajíčko mohlo úspešne uhniezdiť.
2. V tehotenstve: Zabraňuje kontrakciám maternice, ktoré by mohli viesť k potratu. Počas tehotenstva alebo pred menštruáciou môže progesterón zvyšovať citlivosť pokožky, čo môže spôsobiť podráždenie alebo reakcie na kozmetiku, ktorú pokožka za iných okolností toleruje.
3. Regulácia menštruačného cyklu: Ak nedôjde k oplodneniu, hladiny progesterónu klesnú, čo vedie k odlúčeniu sliznice maternice a menštruácii.
4. Podpora prsníkov: Pomáha pri vývoji mliečnych žliaz v prsníkoch na dojčenie.

Nedostatok progesterónu môže viesť k:

• Nepravidelnému menštruačnému cyklu
• Ťažkostiam s otehotnením
• Zvýšenému riziku potratu

Progesterón sa využíva aj v hormonálnej liečbe, napríklad v hormonálnej antikoncepcii či pri liečbe niektorých gynekologických porúch.

• Pozitívny vplyv: Progesterón podporuje zadržiavanie vody v pokožke, čo môže prispieť k jej hydratácii a jemnejšiemu vzhľadu. Progesterón má protizápalové vlastnosti, ktoré môžu podporiť proces hojenia rán a zlepšiť regeneráciu pokožky. Progesterón stimuluje mazové žľazy, čo môže viesť k zvýšenej produkcii mazu. To môže spôsobovať mastnejšiu pokožku a prispievať k vzniku akné, najmä v druhej polovici menštruačného cyklu.
• Zmeny počas menopauzy: S poklesom hladiny progesterónu sa znižuje elasticita pokožky a môžu sa objaviť vrásky.

3. Testosterón

Testosterón je hlavný mužský pohlavný hormón (androgén), ktorý zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji mužských pohlavných znakov a udržiavaní reprodukčného zdravia. Produkuje sa primárne v semenníkoch (u mužov) a v menšom množstve v nadobličkách. U žien sa testosterón tvorí v menších množstvách vo vaječníkoch a nadobličkách.

Hlavné funkcie testosterónu:

1. Vývoj mužských pohlavných znakov – ako je rast ochlpenia, prehlbovanie hlasu a vývoj svalovej hmoty.
2. Regulácia sexuálnej túžby (libida) – testosterón ovplyvňuje sexuálnu aktivitu a túžbu.
3. Podpora tvorby svalov a kostí – pomáha zvyšovať svalovú hmotu, silu a hustotu kostí.
4. Produkcia spermií – hrá kľúčovú úlohu v procese spermatogenézy.
5. Ovplyvňuje náladu a energiu – nízke hladiny môžu viesť k únave, podráždenosti a depresii.

Normálne hladiny:

• Muži: 8–30 nmol/l
• Ženy: 0,5–3 nmol/l

Problémy spojené s testosterónom:

• Nízka hladina (hypogonadizmus): Môže spôsobiť únavu, znížené libido, depresiu a stratu svalovej hmoty.
• Vysoká hladina: Môže viesť k agresivite, akné, nadmernému ochlpeniu alebo zdravotným problémom, ako je zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení.

Testosterón má významný vplyv na pokožku, najmä prostredníctvom stimulácie mazových žliaz a podpory rastu ochlpenia. Tu sú hlavné spôsoby, ako testosterón ovplyvňuje pokožku:

• 1. Mazové žľazy a produkcia mazu: Testosterón stimuluje mazové žľazy k zvýšenej produkcii mazu (kožného tuku). To môže viesť k: Mastnejšej pokožke a akné – zvýšená produkcia mazu a upchávanie pórov môže prispieť k tvorbe akné, najmä počas puberty alebo pri hormonálnych výkyvoch.
• 2. Rast ochlpenia: Testosterón podporuje rast ochlpenia na tvári, hrudi a iných častiach tela, pričom tento efekt je výraznejší u mužov, ale môže sa prejaviť aj u žien pri zvýšenej hladine testosterónu (napr. pri syndróme polycystických vaječníkov – PCOS).
• 3. Hrúbka a elasticita pokožky: Testosterón môže spôsobiť, že pokožka je hrubšia a pevnejšia, čo je dôvod, prečo je mužská pokožka často pevnejšia ako ženská.
• 4. Hojenie rán: Niektoré štúdie naznačujú, že testosterón môže znižovať rýchlosť hojenia rán, čo je spojené so zníženou tvorbou kolagénu.
• 5. Zmeny pri starnutí: So znižovaním hladiny testosterónu s vekom môže pokožka strácať elasticitu, stávať sa tenšou a suchšou.

4. Kortizol (stresový hormón)

Kortizol je steroidný hormón, ktorý produkujú nadobličky, konkrétne ich kôra. Je známy ako „stresový hormón“ pretože jeho hladina stúpa v reakcii na stres. Kortizol je nevyhnutný pre prežitie, ale jeho nerovnováha môže mať vážne zdravotné dôsledky. Kortizol však má v tele mnoho dôležitých funkcií, ktoré súvisia s:

Funkcie kortizolu:

1. Metabolizmus: Reguluje metabolizmus sacharidov, tukov a bielkovín, pričom zvyšuje hladinu glukózy v krvi.
2. Imunitný systém: Potláča zápalové reakcie a aktivitu imunitného systému, čo je užitočné pri autoimunitných ochoreniach, ale môže oslabiť obranyschopnosť.
3. Krvný tlak: Pomáha udržiavať normálny krvný tlak.
4. Energia: Zabezpečuje rýchlu dostupnosť energie v stresových situáciách.
5. Spánok: Kortizol zohráva úlohu v regulácii cyklu spánku a bdenia, pričom jeho hladina je najvyššia ráno a najnižšia večer.

Nadbytok kortizolu:

• Cushingov syndróm: Môže spôsobiť priberanie, vysoký krvný tlak, oslabenie svalov a oslabenie imunity.

Nedostatok kortizolu:

• Addisonova choroba: Vedie k únave, nízkemu krvnému tlaku, strate hmotnosti a tmavnutiu pokožky.

Znížená schopnosť regenerácie pokožky: Zvýšené hladiny kortizolu môžu oslabiť imunitný systém a spomaliť proces hojenia rán. To môže mať za následok pomalšie zotavovanie pokožky po poraneniach alebo podráždeniach.

Suchá pokožka: Kortizol môže znižovať produkciu kožného mazu, čo vedie k suchosti pokožky. Dlhodobý stres môže spôsobiť, že pokožka bude náchylnejšia na podráždenie a dehydratáciu.

Zvýšený výskyt akné: Kortizol stimuluje produkciu mazu (kožného tuku), čo môže upchať póry a podporiť vznik akné. Tento problém sa často zhoršuje v období stresu.

Redukcia elasticity pokožky: Chronicky vysoké hladiny kortizolu môžu znižovať produkciu kolagénu, čo vedie k strate elasticity pokožky a vzniku jemných vrások.

Zvýšená citlivosť pokožky: Kortizol môže spôsobovať zápaly a zhoršovať citlivosť pokožky, čo sa môže prejaviť ako začervenanie, podráždenie alebo svrbenie.

5. Inzulín a inzulínový rastový faktor (IGF-1)

Inzulín je hormón, ktorý sa tvorí v pankrease (podžalúdkovej žľaze) a zohráva kľúčovú úlohu v regulácii hladiny glukózy (cukru) v krvi. Je potrebný na to, aby telo mohlo správne využiť glukózu zo stravy ako zdroj energie. Inzulín umožňuje, aby sa glukóza dostala do buniek, kde je využívaná alebo ukladaná na neskoršie použitie. Rastový faktor 1 (IGF-1, z angl. Insulin-like Growth Factor 1) je proteín, ktorý hrá kľúčovú úlohu v raste a vývoji tela. Je to hormón podobný inzulínu, ktorý sa tvorí predovšetkým v pečeni a je stimulovaný rastovým hormónom (GH), ktorý sa uvoľňuje z hypofýzy.

Existujú dva hlavné typy problémov spojených s inzulínom:

1. Diabetes typu 1: V tomto prípade imunitný systém napáda a ničí beta bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín, čo vedie k úplnému nedostatku inzulínu. Títo pacienti musia inzulín podávať z vonkajších zdrojov.
2. Diabetes typu 2: Pankreas vytvára inzulín, ale telo ho nevyužíva správne (inzulínová rezistencia), alebo nie je produkované dostatočné množstvo inzulínu. Liečba často zahŕňa zlepšenie životného štýlu a lieky, ale v niektorých prípadoch je potrebné aj podávanie inzulínu.

Zvýšené potenie: Inzulín môže ovplyvniť reguláciu telesnej teploty, čo môže viesť k nadmernému poteniu. Nadmerné potenie môže zvyšovať riziko zápalov pokožky alebo infekcií.

Kožné infekcie: U ľudí s cukrovkou, ktorá často vedie k inzulínovej rezistencii, je pokožka náchylnejšia na infekcie. Inzulín môže zvyšovať hladinu glukózy v krvi, čo môže vytvárať priaznivé prostredie pre rast baktérií a húb na pokožke.

Akné: Inzulín a iné hormóny, ktoré sú spojené s metabolizmom, môžu stimulovať tvorbu mazu (tukových látok) v koži. Tento proces môže viesť k upchávaniu pórov a zhoršeniu akné, najmä v oblasti tváre, chrbta a ramien.

Zhrubnutie pokožky (lichenifikácia): Dlhodobé zvýšené hladiny inzulínu môžu viesť k zhrubnutiu pokožky, čo je stav známy ako lichenifikácia. Tento stav môže byť dôsledkom chronického zápalu alebo poškodenia pokožky.

Zmeny v hojacej schopnosti pokožky: Inzulín má vplyv na hojenie rán, a preto u ľudí so zlou kontrolou cukrovky môže byť hojenie pokožky pomalšie, čo zvyšuje riziko vzniku jaziev.

Hyperpigmentácia: Niektorí ľudia s inzulínovou rezistenciou alebo cukrovkou môžu zažiť hyperpigmentáciu pokožky, čo sú tmavšie škvrny, ktoré sa môžu objaviť v oblastiach, ako sú krk, podpaží a ohybové kĺby.

Zhoršenie stavu ekzémov: Inzulín môže zhoršiť príznaky ekzémov alebo atopických dermatitíd u niektorých ľudí, pretože môže ovplyvniť imunitný systém a zápalové reakcie v pokožke.

6. Hormóny štítnej žľazy (tyroxín, trijódtyronín)

Hormóny štítnej žľazy sú chemické látky, ktoré produkuje štítna žľaza, malá žľaza v tvare motýľa umiestnená na prednej strane krku. Tieto hormóny regulujú množstvo dôležitých funkcií v tele, vrátane metabolizmu, rastu a vývoja. Hlavné hormóny štítnej žľazy sú:

1. Tyroxín (T4) – je hlavný hormón, ktorý štítna žľaza vylučuje. Obsahuje štyri atómy jódu a v tele sa prevažne konvertuje na aktívnejší hormón trijódtyronín.
2. Trijódtyronín (T3) – je aktívnejší hormón, ktorý sa tvorí v malých množstvách priamo v štítnej žľaze a väčšinou vzniká konverziou tyroxínu (T4) v tkanivách, ako je pečeň a obličky.
3. Kalcitonín – tento hormón ovplyvňuje hladinu vápnika v krvi tým, že podporuje ukladanie vápnika do kostí a znižuje jeho hladinu v krvi. Je menej známy a menej dôležitý ako T3 a T4, ale stále zohráva úlohu v regulácii kostnej hmoty.

Hypotyreóza (nedostatočná činnosť štítnej žľazy):

• Spomalený metabolizmus môže viesť k suchosti pleti, jej drsnosti a zhrubnutiu.
• Znížená produkcia kolagénu môže spôsobiť stratu elasticity pleti a jej ochabnutie.
• Pokožka môže byť náchylnejšia na tvorbu vrások.
• Môže dôjsť k opuchom tváre a celkovému zhoršeniu vzhľadu pleti.
• Tieto problémy sú často sprevádzané aj vypadávaním vlasov a lámavosťou nechtov.

Hypertyreóza (nadmerná činnosť štítnej žľazy):

• Zvýšený metabolizmus môže viesť k rýchlej strate vlhkosti z pleti, čo môže spôsobovať jej suchosť a jemné vrásky.
• Pokožka môže byť citlivá, náchylnejšia na začervenanie a podráždenie.
• Často sa vyskytujú aj akné alebo iné kožné vyrážky, ako aj zmeny v kvalite vlasov (napríklad ich rednutie).

7. Melatonín

Melatonín vytvára epifýza (šľacha v mozgu) a jeho produkcia sa zvyšuje v noci, keď je tma, čo signalizuje telu, že je čas na spánok. Tento hormón pomáha nastaviť biologické hodiny a reguluje cirkadiánny rytmus, čo je vnútorný 24-hodinový cyklus, ktorý riadi spánok a bdelosť.

Melatonín sa často používa aj ako doplnok stravy, najmä pri problémoch so spánkom, ako sú nespavosť alebo jet lag (problémy so spánkom spôsobené cestovaním cez viaceré časové pásma). Ako doplnok pomáha synchronizovať spánkový cyklus a môže zlepšiť kvalitu spánku.

Konkrétne účinky melatonínu na pokožku zahŕňajú:

1. Ochrana pred oxidačným stresom: Melatonín je silný antioxidant, ktorý pomáha znižovať poškodenie pokožky spôsobené voľnými radikálmi. Tieto voľné radikály vznikajú v dôsledku vystavenia UV žiareniu, znečisteniu a iným stresovým faktorom, ktoré môžu prispieť k starnutiu pokožky.
2. Podpora regenerácie pokožky: Melatonín môže podporovať obnovu pokožky počas noci, čo vedie k lepšiemu hojenie pokožky a zlepšeniu jej vzhľadu.
3. Zníženie zápalu: Melatonín má protizápalové účinky, čo môže pomôcť pri riešení kožných problémov, ako sú akné alebo podráždenie pokožky.
4. Zlepšenie spánku a zdravia pleti: Keďže melatonín reguluje spánkový cyklus, lepší spánok môže prispieť k zdravšej pokožke. Počas kvalitného spánku prebiehajú procesy obnovy a regenerácie pokožky, čo vedie k lepšiemu vzhľadu pleti.